Anatómia

Pri prvom pohľade na Korytnačku, si všimneme samozrejme pancier. Ten sa vyvinul ako ochrana približne pred 200 miliónmi rokov. Odvtedy korytnačka prešla len malým vývojom.

Korytnačí pancier
Korytnačí pancier sa skladá zo štítov: brušného [plastron] a chrbtového [karapax]. Na bokoch sú spojené kostenými štítkami, alebo väzivom. Stredom chrbtového panciera sa tiahnu kostené doštičky, prirastené k výbežkom stavcov. Rebrá korytnačiek sú rozšírené a sú pokračovaním bočných doštičiek chrbtového panciera.
Zvonku je pancier pokrytý rohovinovými doštičkami, ktoré sú citlivé na vrypy. Najmä nechránený priestor medzi jednotlivými doštičkami je pre korytnačky chúlostivým miestom.
Medzi vrstvami panciera je živé tkanivo, cez ktoré vedú cievy vyživujúce pancier.

Tvar panciera
Mladé korytnačky majú pestrý svetlozelený pancier tvaru striešky, s ostrým hrebeňom. Postupom času sa zaobluje a farba sa stráca, tmavne až do čierna.
Veľkosť panciera sa medzi samčekmi a samičkami rôzni. Samička je väčšia, pri správnej starostlivosti dosahuje veľkosť 20 - 25cm, niektoré exempláre i 30cm. Samček dorastá do dĺžky 13 - 15cm. Samček má brušný pancier jemne preliačený dovnútra, čo je výhodné pri akte rozmnožovania.
Korytnačky z podradu skrytohrdlích [Cryptodira], teda i korytnačka nádherná schovávajú pod pancier celý krk i hlavu. Zatiahnutý krk v tele vytvorí štruktúru písmena S.

Čeluste
Korytnačky rodu trachemys nemajú zuby. Majú rohovinovú čeľusť, ktorá sa používaním opotrebuváva a neustále dorastá. Ak je rohovina príliš veľká a korytnačke prekáža, treba jej na skúšku podávať 'tvrdé' jedlo, a ak to nezaberie, veterinár jej rohovinu zbrúsi.

Dýchanie
Zvláštnosťou korytnačky je jej dýchacia sústava. Keďže korytnačka nemá rozťahovateľný hrudný kôš, sťahy pľúc zabezpečujú špeciálne svaly. Tak ako i iné plazy, v kľude majú korytnačky pľúca naplnené vzduchom, aby čo najefektívnejšie využili kyslík.
Choroby pľúcneho systému sú pre korytnačku nebezpečné a spoznáte ich navonok najmä tým, že sa zvieratko nevie potopiť a kašle.
Dlhý pobyt pod vodou a ľadom počas prezimovania umožňuje i špeciálny orgán, ktorý znižuje v pľúcach obsah plynu.

Zmysly
Korytnačky majú veľmi dobre vyvinutý zrak a čuch. Čuch je pre nich vo vode pri hľadaní potravy veľmi dôležitý. Možnú korisť vycítia i v značne špinavej vode na veľkú vzdialenosť a vďaka špeciálnym telieskam na sietnici aj v špinavej vode výborne vidia.
Korytnačky reagujú hlavne na hlboké tóny. Podľa všetkého hudbu obľubujú. ;] Ucho sa nachádza zboku hlavy, je celé prekryté kožou. Dá sa spoznať podľa jemného krúžku z vrások na koži hneď za kútikom úst.

Korytnačky nie sú nemé, ale zvuky vydávajú len pri párení [niektoré druhy], a pri veľkej bolesti.

Rozlíšenie samčeka a samičky
Samičky sú vačšie a majú oblejší pancier. Samčekovia majú brušný pancier mierne preliačený, čo im umožnuje jednoduchšie párenie.
Dospelí samčekovia majú dlhšie drápy na predných nohách, ktoré sú niekedy i niekoľko centimetrov dlhé.

Samčekovia majú taktiež chvost dlhší a širší pri koreni. Otvor kloaky leží ďalej, viac ku koncu chvosta, čo je výhodné pri párení. Samička má otvor kloaky pri koreni chvosta.
Rozlíšiť mláďatá korytnačiek na samčeka a samičku je prakticky nemožné, rozdiely sa začnú prejavovať až pri rozmeroch približne nad 8cm, resp. v druhom roku života.

Obrázok 1. Samec: - Samček korytnačky nádhernej má dlhé drápy na predných nohách, ktoré                                        používa na zachytávanie hlavne o pancier partnerky pri párení.

- Chvost samčeka je dlhší a otvor kloaky je ďalej od panciera, čo využíva pri                                      párení.

Samička: - Samička korytnačky nádhernej má na predných nohách drápy krátke.

- Chvost samičky je kratší a otvor kloaky je bližšie k pancieru.

Obrázok 2. Vľavo samček, vpravo samička.

Obrázok 3. Ucho korytnačky.